in

JAMES FINIES TA PAPIA NA NASHONAN UNI I TA HASI YAMADA PA REKONOSÉ LUCHA I DERECHONAN HUMANO DI BONEIRU

Kralendijk,- Resientemente, James Finies, lider di Pueblo Pregresivo Uni, a tuma parti i a papia na e segmento di maneho di Konseho Ekonomiko I Sosial na Nashonan Uni New York, kaminda Sr Finies a enfatisa e kontinou eliminashon institushonal, demográfiko i kultural di Boneiru desde 10-10-10.

E mesa rondo a fokus riba e Pakto pa Futuro i riba fortalese e rol di e Konseho Ekonomiko I Sosial pa aselerá e implementashon di e 17 Obhetivonan di Desaroyo Sostenibel (SDG) via akshon, aliansa i rekomendashonnan pa e Foro Polítiko di Alto Nivel.

Diskurso di James Finies na Mesa Rondo di Nashonan Uni:

“Unidat den Akshon: Aselerando Implementashon di e Sustainable Development Goals nan”  i  “Kreando un Mihó Futuro pa Tur hende”

Pakto pa Futuro – Akshon número uno ta: “No mester laga ningun hende keda atras”

Mi ta para dilanti boso awe, no solamente komo un luchado di sosiedat sivil, pero komo un bos pa esnan ku semper a wordu laga atras.

Mi nòmber ta James Finies. Mi ta bini di Boneiru, un isla chikí den karibe sur, sòlamente 50 miya for di kosta di Venezuela. Nos ta papia Papiamento. Papiamento huntu ku Kreol di Haiti, ta e úniko dos idioma nativo ofisial di Karibe ku a sobrebibi. I sinembargo, den e siglo 21 aki, mi isla ta sigi kolonisa.

Nos a wordu eksklui di representashon polítiko, leynan ta wordu imponé for di Den Haag. Nos ta wordu elemina for di e narativa global, i nos ta wordu ekskluí for di desishonnan tokante nos mes futuro.

Reuniendo aki pa aselerá e Obhetivonan di Desaroyo Sostenibel i wak dilanti riba e Pakto pa Futuro, nos mester enfrenta un berdat kritiko i inkómodo:

Por tin berdadero desaroyo sostenibel den teritorio ku ahinda no a wordu deskolonisá? ku ahinda ta kolonisa?

Nos por papia di hustisia, si e konbenionan internashonal riba derecho sivíl, polítiko, ekonómiko, sosial i kultural—i e Deklarashon di Nashonan Uni tokante Derecho di Pueblonan Indígina—no ta apliká o konta pa nos?

Na Boneiru, e protekshonnan aki no ta realidat. Nan ta promesanan ku no a wordu kumplí.

Nos historia nunka no a wordu skibi. I si nos no aktua awor, nos lo desaparese pa semper —no solamente for di pasado, pero tambe for di e mesun futuro ku mundo ta purba di konstrui.

E Pakto pa Futuro no por wordu fundá riba eksklushon.

E mester rekonosé i rektifiká kolonialismo ku ahinda ta kontinuá. Si no, e ta riská di ripití mes patronchi di silensio, marginalisashon i inhustisia.

Desaroyo sostenibel no por eksistí sin dignidat. Sin derecho—kultural, sosial, ekonómiko, polítiko—no tin hustisia. I sin hustisia, no tin futuro sostenibel.

Asta e mundo digital ta reflehá e eliminashon di nos identidad.

Na Boneiru, nos idioma Papiamento ta desaparesiendo for di skol.

Nos bandera a wordu kambiá. Nos presensia online a wordu re-eskríbi. Populashon nobo ta yega nos isla, mientras ku bos di e nativonan ta wordu silensia. Desde 2010, nos populashon nativo a baha di 80% pa solamente 30% awe. Nos ta testiguando eliminashon étniko i kultural den tempu real.

I sinembargo—mi ta papia ku boso no den desesperashon, pero sin miedo I resistiendo

Nos kultura ahinda ta hala rosea, Nos idioma ahinda ta bibu, Nos spirítu ta resisti

Nos ta resistente. Nos no ta laga nos wordu elemina.

E Obhetivonan di Milenio, Millenium Development Goals, a wordu huzá pa hustifiká nos rekolonisashon i pa itensifika nos marginalisashon.

Nos no por laga ku e Obhetivonan di Desaroyo Sostenibel—ni ku e Pakto pa Futuro—pa hasi e mesun fout.

Pesey nos ta bisa: Dekolonisá e Sustainable Development Goals nan. Dekolonisá Boneiru. Dekolonisá e Futuro.

Awe, mi ta hasi un yamada na Nashonan Uni—i na mundo: Mira nos. Skucha nos. Inklui nos. Protehá nos. Sostene nos.

Laga nos konstrui un futuro kaminda ningun hende—realmente ningun hende—ta wordu laga atras.

FUENTE: JAMES FINIES

Written by Redakshon

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

GIPHY App Key not set. Please check settings

PREOKUPASHON KU DESAROYONAN RESIEN RONDÓ DI IDIOMA PAPIAMENTU DEN ENSEÑANSA NA BONEIRU.

OUTO NA KANDELA DEN KURÁ DI UN KAS